Pri bežnom použití sa jedná o prídavné meno dobrý (C'est bon. To je dobré). Avšak v ústnom prejave a vo funkcii doplnkového slova sa používa na začiatku vety a zväčša vyjadruje :
> Určitú zmenu, prechod v konverzácii
Ex. Ils sont toujours en retard. C'est incroyable ! Bon, qu'est-ce que vous dites par rapport à ce nouveau film de Tarantino? → Rozprávame o niečom (v tomto príklade niekto mešká, my na nich dlho čakáme) a zrazu zmením tému, prejdem na niečo ďalšie (čo hovoríte na ten nový Tarantínov film?)
> Túžbu rozhýbať sa, ísť preč, odísť, zmeniť miesto, začať niečo robiť... Na lepšie pochopenie si predstav situáciu: sedím v kaviarni s kamošmi, je mi už dlhá chvíľa tak poviem
Ex. Bon qu'est-ce qu'on fait ? On y va ?
Ex. Bon on bouge ou quoi ?
Môžeš sa započúvať aj do intonácie, ktorú rečník používa a vypozorovať jeho vnútorné rozpoloženie. Ide o dynamickejšie zvolanie? prípadne je to vyslovené takým pomalým tónom sprevádzaným povzdychom? Asi uhádneš, ktorý z nich bude motivovaný a ktorý naopak znudený...
> A ešte máme - Ah bon ! Vo forme zvolania, výkriku. Značí prekvapenie, údiv a to už pozitívne či negatívne. Občas sa môže vyslovená samohláska aj predĺžiť (Ah booon !)
Ex. Ah bon ! Elle est enceinte ?
Ex. Ah bon ! Tes parents partent en Australie ?!